Vitamín D – PREČO JE DÔLEŽITÝ A AKÉ SÚ JEHO ZDROJE ?
Vitamín D – prečo väčšine z nás chýba tento dôležitý imunitný hormón?
29. januára 2022VITAMÍN D – PREČO JE DÔLEŽITÝ A AKÉ SÚ JEHO ZDROJE ?
ČO JE VITAMÍN D?
Vitamín D patrí k vitamínom, ktoré sú rozpustné v tuku a ukladajú sa v pečeni a v tukovom tkanive (1). Vitamín D je aj imunomodulačný hormón (2). V pečeni sa metabolizuje na 25(OH)D a následne sa pomocou enzýmu CYP27B1 (alebo 25-hydroxyvitamín D-1-α-hydroxyláza) v obličkách mení na metabolicky aktívny hormón vitamínu D kalcitriol, teda 1α,25(OH)2D. Jeho funkcia spočíva nielen v regulácii homeostázy kalcia a fosfátu v krvi, ktorá ovplyvňuje mineralizáciu kostí, ale zároveň ovplyvňuje mnoho ďalších systémov v našom tele, ako napríklad centrálny nervový system, kardiovaskulárny, respiračný, endokrinný a imunitný. Vitamín D tiež ovplyvňuje rast buniek a ich diferenciáciu (3).
VITAMÍN D – PRI AKÝCH OCHORENIACH POMÁHA?
Vitamín D pomáha liečiť mnohé chronické choroby, ako napríklad respiračné infekcie, astmu, pľúcne ochorenia (4), Alzhaimer, ochorenie COVID-19 (3) tiež autoimunitné choroby (napríklad roztrúsená skleróza či reumatoidná artritída), zápalové ochorenia čriev IBD (z angl. Inflammatory Bowel Syndrome, pod ktorým sa skrýva Ulcerózna kolitída aj Crohnova choroba) a cukrovka 1. typu. A napokon, podľa mnohých vedeckých štúdií 1,25(OH)2D je hormón, ktorý efektívne ničí rakovinové bunky tým, že spôsobuje tvz. terminálnu diferenciáciu veľkého množstva malígnych buniek v rôznych typoch rakoviny a odstraňuje z týchto buniek tumorogénnu schopnosť, najmä pri typoch rakovín ako je rakovina prostaty, hrubého čreva a prsníka (2). Tejto téme sa budeme venovať špecificky v ďalších častiach série o Vitamíne D, kde opäť nebudú chýbať rôzne vedecké štúdie.
Vitamín D (1α,25(OH)2 D hormón) sa viaže na takzvané vitamín D receptory (VDR), ktoré sa nachádzajú v jadre každej ľudskej bunky. Vitamín D preto priamo i nepriamo reguluje 100 až 1250 génov v našom tele (5).
AKÉ SÚ ZDROJE VITAMÍNU D?
Existujú dve formy vitamínu D, vitamin D2 (ergokalciferol) z kvasníc a rastlinného sterolu a vitamín D3 (cholekalciferol), ktorý je obsiahnutý len v niektorých potravinách, ako napríklad v mastných rybách, v oleji z tresčej pečene a vo vaječnom žĺtku. K najlepším rastlinným zdrojom patrí chlorela (6) a huby, ktoré však musia byť pre svoju vyšiu vstrebateľnosť vystavené slnečnému svetlu (7), takže najlepšie sú tie nazbierané v lese, ak ste hubári alebo ak máte šampióny v záhradke. Vitamín D je však odlišný od iných vitamínov, pretože až 90% získavame cez pokožku zo slnečného žiarenia. Takže naše telo si vie vyrobiť väčšinu vitamínu D zo slnka, a tak sa nemusíme spoliehať výlučne na zdroje z potravín (8).
Losos divý obsahuje až okolo 600 až 1,000 IU vitamínu D na 100 g v porovnaní s lososom z farmy, ktorý obsahuje len 100 až 250 IU na 100 g. K ďalším dobrým mastným rybám patria makrely a sardinky (v konzerve), ktoré obsahujú 250 až 300 IU na 100 g. Jedna čajová lyžička oleja z tresčej pečene obsahuje až 400 IU vitamínu D (8). Výborným zdrojom vitamínu D u nás je v neposlednom rade naša udomácnená lososovitá ryba – pstruh, najlepšie z riečneho chovu alebo eko rybníka.
Je napriek tomu nutné vitamín D dopĺňať a ak áno, aké dávky a aký typ vitamínu D je najefektivnejší? Aké hodnoty vitamínu D máme mať v krvi? Máme si ho dať zmerať?
Dozviete sa v našich nasledujúcich článkoch našej mini série o Vitamíne D, ktoré si môžete zakliknúť odoberať zdarma.
Referencie:
- Linus Pauling Institute (2021). Oregon State University. [Online]. Available at: https://lpi.oregonstate.edu/mic/vitamins/vitamin-D#calcium-balance.
- Charoenngam, N. & Holick, M.F. (2020). ‘Immunologic Effects of Vitamin D on Human Health and Disease’, Nutrients, 12 (7), pp.1-28.
- Gröber, U. Spitz, J. Reichrath, J. et al. (2013). ‘Vitamin D: Update 2013: From rickets prophylaxis to general preventive healthcare’, Dermato-endocrinology, 5 (3), pp.331-347.
- Herr, C. Greulich, T. Koczulla, R.A. et al. (2011). ‘The role of vitamin D in pulmonary disease: COPD, asthma, infection, and cancer’, Respiratory research, 12 (1), pp.31.
- Hossein-nezhad, A. Spira, A. Holick, M. F. (2013). ‘Influence of vitamin D status and vitamin D3 supplementation on genome wide expression of white blood cells: a randomized double-blind clinical trial’, PloS one, 8 (3), e58725.
- Bito, T. Okumura, E. Fujishima, M. et al. (2020). ‘Potential of Chlorella as a Dietary Supplement to Promote Human Health,’ Nutrients, 12 (9), pp.2524
- Cardwell, G. Bornman, J.F. James, A.P. et al. (2018). ‘A Review of Mushrooms as a Potential Source of Dietary Vitamin D’, Nutrients, 10 (10), pp.1498.
- Bordelon, P. Ghetu, M.V. Langan, R.C. (2009). ‘Recognition and management of vitamin D deficiency, American family physician, 80 (8), pp.841–846.
