Vitamín D – prečo väčšine z nás chýba tento dôležitý imunitný hormón?
29. januára 2022
Syntetický verzus prírodný VITAMÍN C
22. februára 2022Úloha zinku v protivírusovej imunite a v ochorení COVID-19
Zinok patrí ku kľúčovým stopovým minerálom, ktorý je zapojený do mnohých biologických procesov, vrátene imunity. Hrá kľúčovú úlohu ako pri vrodenej tak aj získanej reakcii imunitného systému na vírusovú infekciu. Nedostatok zinku značne zvyšuje pro-zápalové cytokíny a re-modelovanie pľúcneho tkaniva (Shakoor et al.2021). Nedostatok zinku je veľmi bežným stavom u starších a chronicky chorých ľudí, ktorí trpia deficitom zinku (Vogel-González et al. 2020).
Imunitná funkcia zinku
Vážny nedostatok zinku znižuje funkciu imunitného systému. Dokonca aj mierny až stredný stupeň deficit zinku poškodzuje makrofágy a neutrofily (typy bielych krviniek nášho imunitného systému, ktoré ako prvé prichádzajú na miesto infekcie) a NK bunky (z angl. “natural killer cells”, ktoré patria k našej vrodenej imunite). Zinok je tiež nevyhnutný pre vývin a aktivovanie T-lymfocytov (imunitné bunky) a pri ďalších reakciách imunitného systému. Nízka hladina zinku môže znížiť proliferáciu lymfocytov, čo sa dá napraviť vhodnými výživovými doplnkami. Úloha, ktorú hrá zinok v našej imunite, jasne vysvetľuje, prečo nízka hladina zinku súvisí so zvýšenou náchylnosťou na zápal pľúc a iné infekcie (NIH, 2020).
Podľa štúdie Read et al. (2019) stav zinku je veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim našu imunitu voči vírusom, pretože jednotlivci s nedostatkom zinku sú často najviac ohrození vírusovými infekciami. Keďže zinok má takéto priame antivírusové vlastnosti, dá sa použiť terapeuticky na liečbu chrípky.
Zinok má takisto potenciál byť použitý ako podporná liečba pri pacientoch s ochorením COVID-19, a to kvôli svojim imuno-modulačným a antivírusovým vlastnostiam. Štúdie preukázali, že dopĺňanie zinku dokáže znížiť symptómy tohto ochorenia, vrátane infekcie dolných dýchacích ciest. Ukázalo sa, že tieto účinky sú vďaka schopnosti zinku zabraňovať naviazanie a replikáciu vírusov, čo môže byť veľmi dôležité pri ochorení COVID-19 (Shakoor et al. 2021).
Preukázalo sa, že ambulantní pacienti sa úspešne liečia na ochorenie COVID-19 napr. orálnymi pastilkami s vysokou dávkou zinkovej soli. Finzi (2020) vo svojej štúdii uvádza štyri prípady ambulantných pacientov s laboratórne potvrdeným ochorením COVID-19, ktorí boli liečení orálnymi pastilkami s vysokou dávkou zinkovej soli. U všetkých štyroch pacientov došlo k významnému zlepšeniu symptómov COVID-19 už po jednom dni terapie vysokými dávkami. To jasne naznačuje, že terapia zinkom má zásadný význam pri klinickom zotavení (Finzi, 2020).
A napokon, sľubné výsledky prináša aj retrospektívna španielska analýza 611 pacientov hospitalizovaných v období medzi 15. marcom a 30. aprílom 2020 v Barcelone. Štúdie sa zúčastnilo 249 zo 611 pacientov (priemerný vek 63 rokov, 55% mužov). Tu sú výsledky nemocničnej analýzy:
21 pacientov zomrelo, priemerná úroveň zinku v plazme = 43 μg/dl
228 pacientov prežilo, priemerná úroveň zinku v plazme = 63.1 μg/dl
U pacientov, ktorých hladina zinku bola pri hospitalizácii nižšia ako 50 μg/dl sa ukázalo 2,3-krát vyššie riziko úmrtia v nemocnici, v porovnaní s hladinami 50 μg/dl alebo vyššími.
Podľa tejto štúdie sú nízke hladiny zinku v plazme pri hospitalizácii spojené s úmrtnosťou na COVID-19. Vyššie hladiny zinku sú spojené s nižšími hladinami interleukínu-6 (IL-6)* v čase aktívnej infekcie. Na druhej strane existuje priama súvislosť medzi nízkymi hladinami zinku pri hospitalizácii a ťažkými následkami ochorenia COVID-19 (Vogel-González et al. 2020).
Zinok katalyzuje činnosť približne 100 enzýmov v tele. V našej 2. časti mini série o zinku Vám povieme viac o tom, aké ďalšie dôležité úlohy zinok zabezpečuje v našom tele, aké sú jeho najlepšie zdroje v potrave, čo ovplyvňuje jeho absorpciu, ako rozpoznať jeho deficit (napr. strata chute a čuchu), koľko správne dodávať a kedy.
*Poznámka: Interleukin 6 (jeden z pro-zápalových cytokínov v známej cytokínovej búrke). Čím je vyššia hladina IL 6, tým vyšší je zápal. Pacienti s ochorením Covid-19 majú vysokú hladinu IL-6, čo je sprevádzané zápalom pľúc a extrémnym poškodením pľúc.
REFERENCIE:
Read, S.A. Obeid, S. Ahlenstiel, C. et al. (2019). ‘The Role of Zinc in Antiviral Immunity’, Advances in Nutrition, 10 (4 July 2019), pp.696-710.
Finzi, E. (2020). ‘Treatment of SARS-CoV-2 with high dose oral zinc salts: A report on four patients’, International Journal of Infectious Diseases, 99, pp307-309.
Hassan, Z.M. Sebola, N.A. Mabelebele, M. (2021). ‘The nutritional use of millet grain for food and feed: a review’, Agriculture & food security, 10 (1), pp.16.
Lönnerdal, B. (2000). ‘Dietary Factors Influencing Zinc Absorption’, The Journal of Nutrition, 130 (5 May 2000), pp.1378-1383.
Rohrmann, S. & Linseisen, J. (2016). ‘Processed meat: The real villain?’, Proceedings of the Nutrition Society, 75 (3), pp.233-241.
Shakoor, H. Feehan, J. Al Dhaheri, A.S. et al. (2021). ‚Immune-boosting role of vitamins D, C, E, zinc, selenium and omega-3 fatty acids: Could they help against COVID-19?‘, Maturitas, 143, pp.19.
NIH, (2021). Zinc. Fact Sheet for Health Professionals. [Online]. Available at: https://ods.od.nih.gov/factsheets/Zinc-HealthProfessional/ (Accessed 29 August 2021).
Marina Vogel-González MedRxiv reprint (2020).
